PRVÁ POMOC PRE HRADY - Šariš - Kapušany - Šebeš - Soľnohrad - Obišovce - Lipovce

Cesta k hradom

 

 

 

Šarišský hrad sa nachádza na zalesnenom sopečnom kopci vo výške 570 m.n.m. severozápadne od mestečka Veľký Šariš.

Prvýkrát sa spomína pod menom Sarus v roku 1245. V tom čase už mal za sebou dlhý vývoj. Doklady o osídlení hradného kopca sú už z paleolitu. Hrad postavili na ochranu dôležitej obchodnej Toryskej cesty. Už od začiatku svojho jestvovnia bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši (Belo IV., Štefan, Ladislav IV.).

Nový kamenný hrad, najmä jeho mohutnú hranolovú vežu, ktorej múry dosahujú až 440 cm, postavili po vpáde Tatárov. Vtedy Belo IV. nariadil z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny stavať kamenné hrady po celom kráľovstve. Prvým známym kráľovským kastelánom bol Michal, spomína sa v roku 1254. Koncom 13.storočia sa hrad stal majetkom zemepánov.

V roku 1290 patril známej šarišskej rodine Soósovcov, prívržencov Matúša Čáka. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, kde Soósovci spolu s Omodejovcami a Matúšom Čákom bojovali proti kráľovi Karolovi Róbertovi, prestali byť Soósovci jeho majiteľmi. Víťazný kráľ skonfiškoval hrad, ktorý sa opäť stal kráľovským majetkom.

V roku 1436 prešiel do majetku Perényiovcov, ktorí sa stali župnými komesmi. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, obsadil hrad Ján Jiskra a jeho kapitáni. Po ich odchode sa hrad opäť stal majetkom pôvodných vlastníkov - Perényiovcov, ktorí ho dostali do večného daru. Ich môžeme považovať za zveľaďovateľov areálu, postavili viaceré obytné, hospodárske i fortifikačné stavby. Keď Perényiovci v roku 1526 po bitke pri Moháči prešli na stranu Zápoľského, cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo.

Po roku 1642 prešiel hrad do majetku Rákociovcov. Po roku 1660, keď časť hradu nešťastnou náhodou vyletela do povetria po explózii pušného prachu, nastal postupne úpadok celého hradu. Jeho deštrukcii pomohol aj vtedajší hradný kapitán, ktorý dal v roku 1687 podpáliť poškodené hradné budovy. Odvtedy je v ruinách.

Od roku 2006 je vlastníkom hradu Mesto Veľký Šariš. Existuje už aj projektová dokumentácia na jeho obnovu, podľa ktorej má byť špička kopca odlesnená, aby bol hrad z diaľky viditeľný. Bašty a hradby majú byť zakonzervované s vyhliadkou na hlavnej bašte. Pribudnúť by mal aj padajúci most na vnútorný hrad, obnovená vstupná brána, miestnosť pre stálu službu a sprievodcov, prístrešok, chodníky, toalety.

Šarišský hrad je zatiaľ neobjavenou perlou reťaze najvýraznejších slovenských hradných dominánt:
Devín–Trenčín–Orava–Spiš–Šariš. Do "veľkej hradnej päťky" ho okrem regionálneho mena radí najrozsiahlejšie rovinaté nádvorie a najhlbší kruhový výhľad. Leží 6 km na sever od Prešova - tretieho najväčšieho mesta na Slovensku, na sopečnom kopci. Hradný areál má rozlohu 2,7 ha. Je to najviac ohrozený a najmenej známy hrad spomedzi menovanej pätice.

 

Návštevnosť Šarišského hradu (Výsledky sčítania turistov od 16. augusta do 15. septembra 2007).


Graf 1
Za mesiac sme napočítali 1 600 turistov. Denný priemer bol: cez víkendy a sviatky 96 turistov, cez pracovné dni počas prázdniny 48, cez pracovné dni počas školského roka 11 turistov. Prepočet na sezónu (marec až október) vychádza na 10 362 turistov. Celoročnú návštevnosť Šarišského hradu teda možno odhadnúť na 12 tisíc. Pre porovnanie, Ľubovniansky hrad navštívi ročne okolo 75 tisíc a Spišský 180 tisíc turistov.

 

Graf 2
Podľa miest, odkiaľ prichádzajú návštevníci je Šarišský hrad viac prešovským. Každý tretí návštevník je z Prešova. Výhodou, na ktorej môže Šarišský hrad oproti iným hradom stavať je, že " za kopcom" má stotisícové mesto a potenciál jednodňovej turistiky je veľmi veľký.

.

.

.

.

.

 

.

 

 


Graf 3
Len 12% návštevníkov hradu je zo zahraničia. Z toho najviac z Poľska 6%, Českej republiky 3%, Nemecka 1%, Francúzska 1%. Ostatné krajiny zaznamenané počas mesačného sčítania tvorili spolu jedno percento a boli to Belgicko, Bielorusko, Kanada, Maďarsko, Rakúsko, Rusko, USA. Nízky podiel zahraničných turistov potvrdzuje, že Šarišský hrad ešte neobjavili organizátori zájazdov. Pritom svojou geografickou polohou by mohol vhodne dopĺňať poznávací zájazd na okruhu za východoslovenskými hradnými skvostmi Ľubovňa - Spiš - Šariš.

.

.

.

Graf 4
Z pohľadu vekovej štruktúry chodí na hrad nejmenej dôchodcov, ktorí naopak tvoria významný podiel zahraničných turistov na SLovensku. Popri propagácii hradu je vytvorenie služieb na jednoduchšiu prepravu turistov na hrad (napr. konský povoz), ďalším kľúčom k posilneniu turistického ruchu na Šarišskom hrade aj v podhradí. 

TOPlist